Opisy nevšedných Súľovských skál zachytávajú viaceré uhorské cestopisy z 19. storočia. V minulosti museli skaly pôsobiť na ľudí majestátnejším dojmom ako dnes, keďže v súčasnosti sú z väčšej časti zahalené lesným porastom. Alojz Medňanský vo svojom cestopisnom diele Malebná cesta dolu Váhom odporúča čitateľom: „Túto dolinu, nesporne jednu z najzaujímavejších v Uhorsku, mal by vidieť každý, kto má zmysel pre krásy Božej prírody.“ J. M. Hurban nazval Súľovské skaly Termopylami slovenskými. O turistoch prichádzajúcich do Súľova sa zmienil J. Ľ. Holuby vo svojich botanických prácach o súľovskom kvetenstve v roku 1890, že sa po najvyšších a najstrmších skalách driapu, aby svoj zrak nasýtili krásami prírody. Na rozvoj miestnej turistiky v období prvej Československej republiky mala značný vplyv výstavba turistických chát. Prvú chatu pre turistov s názvom Turistický dom dal postaviť Ján Cisařovský na vlastnom pozemku priamo nad obcou Súľov pod skalami v roku 1924. Turistický dom bol vystavaný z dreva a pre turistov ponúkal 16 izieb s možnosťou občerstvenia teplými i studenými jedlami. Ján Císařovský sa podieľal na vydaní prvého turistického sprievodcu Súľovskými skalami, vyšiel v roku 1926 pod názvom Průvodce po Sulovských skalách u Žiliny na Slovensku. Ako člen Klubu československých turistov vytvoril od Turistického domu prvé značkované trasy a pomenoval niektoré skalné útvary umelo vytvorenými názvami napriek tomu, že mnohé svoje meno už mali odpradávna, napr. Lomenú bránu premenoval na Gotickú bránu, Šarkaniu dieru na Jánošíkovu jaskyňu (nový názov brány sa ujal, jaskyňa si dodnes zachovala svoj pôvodný názov). Po nútenom odchode českej rodiny Císařovskej za Slovenského štátu Turistický dom už nikto neprevádzkoval, dňa 12. septembra 1940 vyhorel. Prvú chatu v skalnej úžine pri vstupe do Súľova postavil Ján Tvrdý pochádzajúci z obce Kostelec v roku 1938, v súčasnosti sa chata rekonštruuje. Chata Súľov stojaca oproti bola postavená v rokoch 1947-1949, pôvodnému majiteľovi bola ešte v nedokončenom stave vyvlastnená.