Hrad

Zrúcanina stredovekého hradu, považovaného za najneprístupnejší hrad na Považí, leží v nadmorskej výške 660 m nad morom. Náročná stavba bola zapracovaná do skalného prostredia vytesaním do skál a využitím ponúkaného terénu, preto je vskutku cennou a zaujímavou technickou stavebnou pamiatkou toho, ako si vedeli naši predkovia poradiť a v náročných podmienkach bez technických vymožeností postaviť tento nedobytný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1470, kedy uhorský kráľ Matej Korvín dovolil Eliášovi Súľovskému, aby hrádok či pevnôstku (castellum seu fortalicium) posilnil a rozšíril múrmi, vežami, hradbami a priekopami na spôsob hradu. V 16. storočí si upevňovala mocenský vplyv na Považí rodina Podmanických z Bystrického hradu. Zaujímala sa i o Súľovský hrad, preto nesúhlasila s jeho darovaním Sebastiánovi Sirmiensisovi. Na znak svojho protestu dal Rafael Podmanický počas slávnostného aktu prevzatia majetku novým majiteľom 29. decembra 1550 za účasti pozvanej šľachty, susedov a iných významných hostí, hrad na troch miestach zapáliť. Táto udalosť je prvou zmienkou o požiari v chotári obce Súľov. Hrad pozostával z dvoch častí – z horného a dolného hradu, prepojené boli tunelovou chodbou vytesanou do skaly. V hornom hrade sa nachádzala 3 m hlboká cisterna na vodu, pozorovacia veža a 18 miestností. Okrem reprezentačných a obytných priestorov na hrade bola kuchyňa, pekáreň, pracovňa, sklad obilia a múky, zbrojnica, koniareň, klenotnica s rodinným archívom a pivničné priestory. Matej Bel vo svojom diele o Trenčianskej stolici píše, že brána, ktorou sa vchádzalo do Súľovského hradu, bola vytesaná do skalného brala a mala vysoký padací most vyrobený z dreva, ktorý sám nebol ani taký vysoký, aká bola hĺbka pod ním. V roku 1759 už na hrade páni nebývali, žili v kaštieľoch pod hradom. V roku 1763 hrad značne poškodilo zemetrasenie s epicentrom v Komárne, ale pravdepodobne i v tomto prostredí pamätné zemetrasenie z roku 1858 s epicentrom v Žiline. Hrad sa od roku 1780 prestal strážiť, a tak už niekoľko storočí chátra. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých múrov a do skaly tesaných základov. Bohužiaľ už Matej Bel v polovici 18. storočia nazval hrad zrúcaninou. Nezvyčajnú záležitosť riešila Žandárska stanica v Predmieri v apríli 1942. Vo svojej správe uviedli, že na viacerých miestach Súľovského hradu boli rôznymi odtieňmi olejových farieb namaľované komunistické heslá ako napr. Čítajte rudú tlač! Preč s vojnou! Nech žije proletárska revolúcia! Heslá na stenách hradu zatreli, ich autor zostal dodnes neznámy.